Paríž - najnavštevovanejšie mesto sveta. Len minulý rok prilákalo mesto na Seine vyše 30 miliónov zahraničných turistov. Tohto roku turistov bude minimálne o 30 viac, pretože sme tam boli aj my, breznianski gymnazisti!
V turistických sprievodcoch sa dočítate, že patrí medzi najromantickejšie mestá sveta. Neboli sme v mnohých európskych metropolách, ale Paríž sa nám pozdával od prvej chvíle, čo sme doň vošli a ubytovali sa v 18. obvode v hoteli Ibis Porte de Montmartre.
Paríž sme všetci poznali už skôr, ako sme tam boli. Jeho svetoznáme pamiatky sme už toľkokrát videli vo filmoch, čítali o nich. Ale vidieť ich na vlastné oči, prejsť okolo nich – to je naozajstný zážitok.
Slávny bulvár Champs-Elysée, ktorý sme prešli v rámci rannej rozcvičky, potom na chvíľu kuk k pánu prezidentovi do Elyzejského paláca, prechádzka po luxusnej ulici Faubourg Saint Honoré (hodinky za 60 000 eur vo výklade), čo obchod, to iná svetoznáma značka, krásne minimalistické výklady - a už sme stáli pred chrámom Márie Magdalény.
Do večera sme stihli veľa. Krokomer sa zastavil len na hodinu, ktorú sme strávili na výletnej lodi. Bol to najlepší nápad dňa. Sedeli sme a fotili. Pozdĺž Seiny je veľa krásnych pamiatok, ale ešte viac turistov zo všetkých krajín sveta. Podľa tvárí sme hádali, odkiaľ prichádzajú. Skoro nikdy sme neuhádli! Výber bol totiž obrovský – Čína, Japonsko, Kórea ale aj Mexiko, Peru alebo Grónsko. Komunikácia fungovala vo všetkých možných jazykoch, a keď zlyhávalo poznanie, nastupovali neverbálne prostriedky. Tým najspoľahlivejším bol srdečný úsmev. Naozaj sa nám videlo, že napriek veľkým bezpečnostným obmedzeniam (mnoho ozbrojených vojakov, prehliadok pred každým vstupom do múzea, chrámu, obchodu) nikto nebol nahnevaný, a ľudia boli k sebe zdvorilí a milí. Nik nešomral ani v obrovskom hadovi, v ktorom sme čakali na vstup do Louvru. Na naše prekvapenie, všetky rady sme prečkali pomerne rýchlo.
Čo sa nám v Paríži páčilo najviac?
- Úžasný kontrast medzi historickou časťou a modernou štvrťou Défense,
- Milí policajti,
- Svätá kaplnka, kde sa dali z výzdoby portálu čítať biblické príbehy,
- To, že Eiffelova veža je vyššia ako v ktoromkoľvek filme,
- Že sme za 1 deň prešli viac ako 20 000 krokov – čo bolo asi 15 kilometrov, a napriek tomu sme sa druhé ráno postavili a prešli sme ešte o 3000 krokov viac,
- Že sme vždy večer trafili cez ten babylon ľudí a áut do nášho hotela.
- Že nikto na sebe nevyskúšal definíciu strateného človeka (viete, kto je stratený človek? – pozrieš sa okolo seba, a kedˇ nevidíš nikoho známeho – znamená to, že si stratený,
- Že sa tam dá kedykoľvek vrátiť – veď je pre nás doslova za humnami
